Vystúpenie z Európskej únie alebo Reakcia na Jána Slotu

Autor: Martin Kula | 11.1.2011 o 23:07 | Karma článku: 6,64 | Prečítané:  1839x

Poslanec Národnej rady Ján Slota sa dnes prezentoval kontroverzným návrhom, aby sa slovenské politické vedenie začalo zaoberať možnosťou vystúpenia našej krajiny z Európskej únie (EÚ).  Odôvodnil to finančnou krízou a meniacim sa charakterom EÚ, ktorá sa podľa pána Slotu blíži k zmene na superštát s autoritárskym režimom.  

Je ironické, že pán Slota chová sympatie k bieloruskému lídrovi Lukašenkovi a pritom mu prekáža Brusel. No táto rozporuplnosť nie je to podstatné, čo na jeho mediálne zverejnených vyjadreniach upútalo moju pozornosť. Tým bolo to, že nepredstavil vlastne žiadnu alternatívnu koncepciu, ani základné smerovanie, ako by sa v takom prípade malo Slovensko ďalej uberať. Svet sa ale po potenciálnom vystúpení z EÚ neprestane točiť. Tiež sa automaticky nevyriešia problémy krajiny ani nás občanov.

 

Aby som bol spravodlivý, samotný návrh na opustenie EÚ nie je zasa taký nereálny ako návrh, aby Slovensko vystúpilo z galaxie. Koniec koncov, určitý precedens v tomto zmysle predstavuje Grónsko, ktoré po referende oficiálne vystúpilo v roku 1985 z Európskeho spoločenstva (predchodca EÚ).  Bol mu následne udelený štatút zámorského územia a ponechalo si bezcolný prístup na jednotný európsky trh. Čo by čakalo Slovensko v prípade, ak by sa vydalo cestou vystúpenia z Únie? Spomínaný návrh sa nepozerá na ďalší krok.

 

Prvotná hodnota celého projektu európskej integrácie spočíva v tom, že krajiny zapojené do tohto procesu si už vyše polstoročia užívajú medzi sebou mierové vzťahy. Ak sa zamyslíme, že tieto štáty si prežili najväčšie hrôzy dvoch svetových vojen, je to obrovský úspech. EÚ určite nie je bezchybnou a všetkým vyhovujúcou záležitosťou. Niekto by uprednostnil užšiu politickú úniu - a dôvody na to sú legitímne, napr. zvýšenie váhy Únie v globálnej politike. Iným, ako poslancovi Slotovi, by vyhovoval skôr ekonomický charakter integrácie. Musím sa priznať, že aj ja osobne vidím niekoľko problémov s tým, že EÚ postupne smeruje k akými Spojeným štátom európskym.

 

Ekonomické výhody podieľania sa Slovenska na integrácii Európy sú asi nespochybniteľné. Naša ekonomika je závislá na prístupe k exportným trhom. Alternatívou k vystúpeniu z EÚ by mohla byť z ekonomického hľadiska účasť na Európskom hospodárskom priestore. Problematickou by sa ale zrejme stala participácia Slovenska na rozhodovacích procesoch v oblastiach, v ktorých by fakticky naďalej pokračovala spolupráca s krajinami EÚ - jednotný trh, jednotná mena. Otázne tiež zostáva, ako veľmi by zakolísala medzinárodná prestíž Slovenska po takomto kroku. Boli by politici ochotní riskovať stratu ďalších a možno aj už existujúcich investícií na našom území? Na to, ako veľmi by Slovensko pocítilo ekonomické straty, by v ďalšej debate museli dať odpoveď osoby na to povolanejšie.

 

V súvislosti s finančnými problémami niektorých členov Eurozóny sa objavila zaujímavá správa z Nemecka. Vedecká rada nemeckého ministerstva hospodárstva vo svojej expertíznej správe konštatovala, že poskytovanie peňazí zle hospodáriacim štátom nie je pre euro dobré. Namiesto toho by európske politické elity mali konečne prijať možnosť nesolventnosti niektorých krajín. Slovenská diplomacia môže (a mala by) využiť možnosti členstva v EÚ a Eurozóne na aktívnejšie presadzovanie reformy. Súčasná vláda už v otázke pôžičky Grécku v minulosti zaujala asertívnejší postoj. Takisto v otázke charakteru integrácie majú slovenskí zástupcovia možnosť aktívne presadzovať určité smerovanie a získavať pre svoje návrhy širšiu podporu od predstaviteľov iných krajín, napr. v rámci spolupráce V4, ale samozrejme aj ostatných.

 

Proces pristupovania k EÚ bol zdĺhavou a pre bežných ľudí aj ťažkou záležitosťou. Ekonomické reformy z prvej polovice minulého desaťročia ale naštartovali ekonomický rast, ktorý benefitoval z členstva v Únii. Súčasné problémy, ktoré EÚ a Eurozóna majú, mi nepripadajú až tak veľmi závažné, aby sme sa dobrovoľne vzdali členstva. Vďaka nemu sa Slovensko okrem iného podieľa na rozhodovaní a tu leží príležitosť presadzovať svoje vízie, k čomu je ale nutný aktívny prístup diplomacie pri hľadaní podpory v zahraničí. Navyše, v súčasnosti absentuje jasne formulovaná a kriticky zhodnotená alternatíva k pokračujúcemu členstvu tak, aby Slovensko neutrpelo zásadné ekonomické a politické straty.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Tím Európy podľahol Kanade, jediný jeho gól strelil Tatar

Rozhodujúci gól domácich hokejistov sa zrodil po chybe slovenského obrancu Zdena Cháru.

KOMENTÁRE

Keď hipster primátor najviac rozumie bicyklovaniu

Prevádzkar hovorí, že chce ľuďom v klube prinášať všetky žánre.


Už ste čítali?