reklama

Budúcnosť vojny

V rámci štúdia medzinárodných vzťahov mala vojna a použitie násilia medzi štátmi tradične popredné miesto. Odbor samotný vznikol ako reakcia na prvú svetovú vojnu, ktorá naštartovala úsilie niekoľkých odhodlancov k tomu, aby začali systematicky uvažovať o otázkach týkajúcich sa interakcií medzi krajinami. Svoju pozíciu v odbore problematika vojny v priebehu minulého storočia stratila, ale nevytratila sa z ľudskej spoločnosti.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Pritom už prvá svetová vojna mala byť vojnou za ukončenie všetkých vojen; rozšírila sa mentalita „už nikdy viac". Pakt Kellog-Briand z roku 1928, podpísaný desiatkami krajín, sa dokonca pokúsil z vojny urobiť nezákonný nástroj a kriminálny čin. Širokorozšírený optimizmus sa opieral o racionalitu ľudí. Nepoznám nikoho, kto by to vyjadril lepšie a prenikavejšie ako sir Norman Angell v knihe, ktorá bola svojho času bestsellerom (zopár rokov predtým, než bol zavraždený František Ferdinand d'Este). Jeho Veľká ilúzia ukázala naplno tragickosť ľudstva, ktoré nepochopilo, že z vojny by ani víťaz vlastne nič nezískal a iba hlupák by ju rozpútal. Ak Angellovu knihu európske elity pred rokom 1914 nečítali, tak mali. Ak ju čítali, tak boli skutočnými hlupákmi... Takisto technológie boli zdrojom optimistických očakávaní. Rádio, ktoré dnes vnímame ako triviálnu vec, bolo v dobách svojho zavádzania do bežného života niečím prevratným (mimochodom, v tejto súvislosti odporúčam skvelý film King's Speech). Je dosť zaujímavé prečítať si, ako bolo v 20. rokoch minulého storočia rádio vnímané a označované za „silu nevyčísliteľnej hodnoty na strane tých, ktorí usilujú o svetový mier". /J. Harbord (1929) „The War against War", The North American Review, 228(4)/ Vďaka rádiovému vysielaniu si mali ľudia z rôznych kútov sveta lepšie porozumieť. Všetko bol omyl.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ani dnes nemôžeme povedať, že by bola vojna prekonanou, zastaranou záležitosťou. Len z nedávnej minulosti: bývalá Juhoslávia (1999), Irak (2003), Libanon (2006), Gruzínsko (2008). Toto je niekoľko príkladov toho, že za určitých okolností sa ešte stále lídri štátov niekedy rozhodnú, že použitie násilia voči inej krajine (alebo aktérovi na území inej krajiny) je užitočné a žiadané. Pruský generál Carl von Clausewitz v 19. storočí označil vojnu za „pokračovanie politiky inými prostriedkami". /C. von Clausewitz, On War/ Teda každá vojna by mala usilovať o dosiahnutie nejakého cieľa, rovnako oň usiluje aj politika. Nebojuje sa preto, aby sa bojovalo. Bojuje sa ale preto, aby sa dosiahol stanovený cieľ.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Štáty fungujú v podmienkach medzinárodnej anarchie. Neznamená to, že by medzi nimi panoval chaos. Anarchia odkazuje na fakt, že medzi suverénnymi štátmi neexistuje žiadna vyššia autorita. A hoci Charta OSN zakazuje použitie sily v iných prípadoch ako v sebaobrane a pri znovunastolení práva, OSN nedisponuje ozbrojenými silami, ktoré by podporili jej zákaz použitia sily. K zásahu proti agresorovi musia byť ochotné členské štáty, tak ako v roku 1950 na Kórejskom polostrove. Navyše, stáli členovia Rady bezpečnosti disponujú právom veta, takže sú schopní zablokovať prípadné rezolúcie, ktoré by mali zámer povoliť zásah proti ich vlastnému postupu. Medzinárodná anarchia je teda faktorom, ktorý vojnu nespôsobuje priamo, ale ju umožňuje.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Áno, po druhej svetovej vojne klesla frekvencia vojen. To, že k nim dochádza viac sporadicky ale neznamená, že by vojna z medzinárodných vzťahov vymizla. A nestane sa tak ani v blízkej budúcnosti. Pokiaľ nebude existovať vyššia autorita, ktorá efektívne odstraší potenciálneho agresora hrozbou, že za násilie voči iným štátom bude potrestaný silou a pokiaľ budú predstavitelia krajín dospievať k presvedčeniu, že vojna efektívne poslúži ich zámerom, použitie sily vo vzťahoch medzi štátmi bude naďalej reálnou alternatívou.

Martin Kula

Martin Kula

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Študujem medzinárodné vzťahy. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu