Prvého júla oslavuje Čínska komunistická strana 90. výročie svojho vzniku. Opraty vlády v Číne však drží o niečo kratšie, od víťazstva v občianskej vojne a vyhlásenia ľudovej republiky v októbri 1949. Prípravám na zajtrajšie jubileum predchádzalo niekoľko týždňov zvýšeného napätia v Juhočínskom mori.
V rámci štúdia medzinárodných vzťahov mala vojna a použitie násilia medzi štátmi tradične popredné miesto. Odbor samotný vznikol ako reakcia na prvú svetovú vojnu, ktorá naštartovala úsilie niekoľkých odhodlancov k tomu, aby začali systematicky uvažovať o otázkach týkajúcich sa interakcií medzi krajinami. Svoju pozíciu v odbore problematika vojny v priebehu minulého storočia stratila, ale nevytratila sa z ľudskej spoločnosti.
Situácia v Líbyi sa stupňuje. Oheň revolúcie proti arabským diktátorom a autoritárskym vládcom sa preniesol - podľa sebavedomých vyhlásení o opaku zrejme na prekvapenie Muammara Kaddáfiho - aj do tejto severoafrickej krajiny. Médiá už niekoľko dní prinášajú zábery krvavých zrážok z líbyjských ulíc. Ako zareaguje svetové spoločenstvo?
Jednou z hlavných postáv v hre o energetické suroviny sa od 90. rokov minulého storočia stala Čína. Zatiaľ nie je úplne jasné, či sa bude jednať o drámu. Dopady ohľadov na energetickú bezpečnosť sú však i tak citeľné v ďalších oblastiach značného významu. Pre stabilitu medzinárodného systému bude rovnako dôležité, ako sa vyvinie rovnováha moci v Ázii.
„Nech Čína spí, pretože keď sa prebudí, otrasie svetom." Či už bol autorom tejto myšlienky skutočne Napoleón Bonaparte alebo nie, posolstvo tejto krátkej predpovede zostáva rovnako pôsobivé. Na začiatku druhej dekády 21. storočia môžeme iba konštatovať, že Čína sa už dávno prebudila. Jej mocenský vzostup je spolu s ťažením proti terorizmu tou najnápadnejšou črtou súčasných medzinárodných vzťahov. Otrasie ale Čína svetom?
Poslanec Národnej rady Ján Slota sa dnes prezentoval kontroverzným návrhom, aby sa slovenské politické vedenie začalo zaoberať možnosťou vystúpenia našej krajiny z Európskej únie (EÚ). Odôvodnil to finančnou krízou a meniacim sa charakterom EÚ, ktorá sa podľa pána Slotu blíži k zmene na superštát s autoritárskym režimom.
S príchodom nového roka mnohí z nás radi hľadia dopredu s mysľou plnou očakávaní, predsavzatí a plánov o nových začiatkoch. Obzretie sa dozadu má zväčša formu rekapitulácie uplynulých dvanástich mesiacov. Ja však začnem spomienkou na predsa len o niečo dávnejšiu dobu. Na konci decembra totiž uplynulo už 19 rokov od vtedy, čo sa formálne zavŕšil rozpad posledného európskeho impéria. Sovietske vlajky boli spustené posledný krát a Sovietsky zväz prestal existovať.
