Relatívne pokojný egyptský scenár sa nezopakuje. Správy hovoria už teraz o troch stovkách mŕtvych. Režim sa navyše vyhráža, že „začnú bitúnky". Môže a mal by svet nejako zasiahnuť?
Črtá sa niekoľko možností. Jednou by bol vojenský zásah západných štátov (teda tých s najmodernejšími zbraňami a armádami) proti režimu v Líbyi. To sa ale javí ako dosť nepravdepodobné. Európska únia a jej členské krajiny nie sú práve horlivé k takýmto dobrodružstvám bez spoluúčasti USA. Ak by sa na zásahu podieľali Spojené štáty, viem si živo predstaviť tie hlučné hlasy oháňajúce sa argumentmi o suverenite štátov, agresivite USA, amerických imperialistoch a podobne - predsa nikto nemá právo zasahovať do vnútorných záležitostí druhých (rovná sa Kaddáfi má právo nechať do davu strieľať guľometmi). Ak by sa aj podarilo zastaviť krviprelievanie, aj tak by boli USA, resp. Západ tí zlí.
K tomuto zrejme ani Spojené štáty, ani Európa nemajú za terajších okolností chuť. Otvorene povedané, zatiaľ nemajú akútne dôvody k takému kroku. Navyše, treba brať do úvahy to, že USA a ich európski spojenci sú ešte stále zapletení do afganského bludiska, čo si vyžaduje ich pozornosť a viaže ich vojenské zdroje. Podnetom k prehodnoteniu postoja by sa ale mohlo stať, ak by Kaddáfi skutočne nariadil zničenie ropnej infraštruktúry. Tým by zasiahol nerv Západu.
Nateraz ale zrejme zostane len pri klasických ťahoch. Vo Francúzsku sa už nahlas hovorí o návrhoch na uvalenie sankcií. Každý vyjadrí ľútosť nad stratami na životoch, nad zranenými; medzinárodné organizácie pekne a pokorne vyzvú Herr Kaddáfiho, aby zastavil krvavý zásah ozbrojených zložiek.
Krajiny Africkej únie sa pravdepodobne tiež neodhodlajú k vojenskému zásahu, či už pod hlavičkou organizácie, alebo ako koalícia „ochotných". Navyše je sporné, čo by vôbec zásah zo zahraničia spôsobil. Bez najmodernejšej techniky schopnej presných útokov na vojenské ciele z bezpečnej vzdialenosti alebo zo vzduchu (čoho sú schopné práve USA) by sa zásah rovnal otvorenej vojne. To by mohlo priniesť oveľa väčšiemu počtu Líbyjčanov ešte väčšie utrpenie.
Preto si budú musieť ľudia v Líbyi, rovnako ako v Egypte a Tunisku, vydobyť zmenu v prvom rade sami. Ak zostanú ozbrojené zložky naďalej verné Kaddáfiho režimu, cena za to bude krvavá. Plukovní totiž vyhlasuje, že neodíde a je ochotný za jeho revolúciu (tú spred vyše štyridsiatich rokov) položiť svoj život. To, aké kroky a s akou tvrdohlavosťou ich ďalej podnikne, ukáže, či tomu tak skutočne bude.